श्रीमद्भगवद्गीता
Śrīmadbhagavadgītā
सप्तमोऽध्यायः
ज्ञानविज्ञानयोगः
श्रीभगवानुवाच
मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः ।
असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु ॥ ७-१
śrībhagavānuvāca
mayyāsaktamanāḥ pārtha yōgaṁ yuñjanmadāśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ yathā jñāsyasi tacchr̥ṇu
ज्ञानं तेऽहं सविज्ञानम् इदम् वक्ष्याम्यशेषतः ।
यज्ज्ञात्वा नेह भूयोऽन्यत् ज्ञातव्यमवशिष्यते ॥ ७-२
jñānaṁ tē'haṁ savijñānam idaṁ vakṣyāmyaśēṣataḥ
yajjñātvā nēha bhūyō'nyat jñātavyamavaśiṣyatē
मनुष्याणां सहस्रेषु कश्चिद्यतति सिद्धये ।
यततामपि सिद्धानां कश्चिन्मां वेत्ति तत्त्वतः ॥ ७-३
manuṣyāṇāṁ sahasrēṣu kaścidyatati siddhayē
yatatāmapi siddhānāṁ kaścinmāṁ vētti tattvataḥ
भूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च ।
अहङ्कार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिरष्टधा ॥ ७-४
bhūmirāpō'nalō vāyuḥ khaṁ manō buddhirēva ca
ahaṅkāra itīyaṁ mē bhinnā prakr̥tiraṣṭadhā
अपरेयमितस्त्वन्यां प्रकृतिं विद्धि मे पराम् ।
जीवभूतां महाबाहो ययेदं धार्यते जगत् ॥ ७-५
aparēyamitastvanyāṁ prakr̥tiṁ viddhi mē parām
jīvabhūtāṁ mahābāhō yayēdaṁ dhāryatē jagat
एतद्योनीनि भूतानि सर्वाणीत्युपधारय ।
अहं कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयस्तथा ॥ ७-६
ētadyōnīni bhūtāni sarvāṇītyupadhāraya
ahaṁ kr̥tsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayastathā
मत्तः परतरं नान्यत् किञ्चिदस्ति धनञ्जय ।
मयि सर्वमिदं प्रोतं सूत्रे मणिगणा इव ॥ ७-७
mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcidasti dhanañjaya
mayi sarvamidaṁ prōtaṁ sūtrē maṇigaṇā iva
रसोऽहमप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशिसूर्ययोः ।
प्रणवः सर्ववेदेषु शब्दः खे पौरुषं नृषु ॥ ७-८
rasō'hamapsu kauntēya prabhāsmi śaśisūryayōḥ
praṇavaḥ sarvavēdēṣu śabdaḥ khē pauruṣaṁ nr̥ṣu
पुण्यो गन्धः पृथिव्यां च तेजश्चास्मि विभावसौ ।
जीवनं सर्वभूतेषु तपश्चास्मि तपस्विषु ॥ ७-९
puṇyō gandhaḥ pr̥thivyāṁ ca tējaścāsmi vibhāvasau
jīvanaṁ sarvabhūtēṣu tapaścāsmi tapasviṣu
बीजं मां सर्वभूतानां विद्धि पार्थ सनातनम् ।
बुद्धिर्बुद्धिमतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् ॥ ७-१०
bījaṁ māṁ sarvabhūtānāṁ viddhi pārtha sanātanam
buddhirbuddhimatāmasmi tējastējasvināmaham
बलं बलवतां चाहं कामरागविवर्जितम् ।
धर्माविरुद्धो भूतेषु कामोऽस्मि भरतर्षभ ॥ ७-११
balaṁ balavatāṁ cāhaṁ kāmarāgavivarjitam
dharmāviruddhō bhūtēṣu kāmō'smi bharatarṣabha
ये चैव सात्त्विका भावाः राजसास्तामसाश्च ये ।
मत्त एवेति तान्विद्धि नत्वहं तेषु ते मयि ॥ ७-१२
yē caiva sāttvikā bhāvāḥ rājasāstamasāśca yē
matta ēvēti tānviddhi na tvahaṁ tēṣu tē mayi
त्रिभिर्गुणमयैर्भावैः एभिः सर्वमिदं जगत् ।
मोहितं नाभिजानाति मामेभ्यः परमव्ययम् ॥ ७-१३
tribhirguṇamayairbhāvaiḥ ēbhiḥ sarvamidaṁ jagat
mōhitaṁ nābhijānāti māmēbhyaḥ paramavyayam
दैवी ह्येषा गुणमयी मम माया दुरत्यया ।
मामेव ये प्रपद्यन्ते मायामेतां तरन्ति ते ॥ ७-१४
daivī hyēṣā guṇamayī mama māyā duratyayā
māmēva yē prapadyantē māyāmētāṁ taranti tē
न मां दुष्कृतिनो मूढाः प्रपद्यन्ते नराधमाः ।
माययापहृतज्ञानाः आसुरं भावमाश्रिताः ॥ ७-१५
na māṁ duṣkr̥tinō mūḍhāḥ prapadyantē narādhamāḥ
māyayāpahr̥tajñānāḥ āsuraṁ bhāvamāśritāḥ
चतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन ।
आर्तो जिज्ञासुरर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभ ॥ ७-१६
caturvidhā bhajantē māṁ janāḥ sukr̥tinō'rjuna
ārtō jijñāsurarthārthī jñānī ca bharatarṣabha
तेषां ज्ञानी नित्ययुक्तः एकभक्तिर्विशिष्यते ।
प्रियो हि ज्ञानिनोऽत्यर्थम् अहम् स च मम प्रियः ॥ ७-१७
tēṣāṁ jñānī nityayuktaḥ ēkabhaktirviśiṣyatē
priyō hi jñāninō'tyartham ahaṁ sa ca mama priyaḥ
उदाराः सर्व एवैते ज्ञानी त्वात्मैव मे मतम् ।
आस्थितः स हि युक्तात्मा मामेवानुत्तमां गतिम् ॥ ७-१८
udārāḥ sarva ēvaitē jñānī tvātmaiva mē matam
āsthitaḥ sa hi yuktātmā māmēvānuttamāṁ gatim
बहूनां जन्मनामन्ते ज्ञानवान्मां प्रपद्यते ।
वासुदेवः सर्वमिति स महात्मा सुदुर्लभः ॥ ७-१९
bahūnāṁ janmanāmantē jñānavānmāṁ prapadyatē
vāsudēvaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ
कामैस्तैस्तैर्हृतज्ञानाः प्रपद्यन्तेऽन्यदेवताः ।
तं तं नियममास्थाय प्रकृत्या नियताः स्वया ॥ ७-२०
kāmaistaistairhr̥tajñānāḥ prapadyantē'nyadēvatāḥ
taṁ taṁ niyamamāsthāya prakr̥tyā niyatāḥ svayā
यो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयार्चितुमिच्छति ।
तस्य तस्याचलां श्रद्धां तामेव विदधाम्यहम् ॥ ७-२१
yō yō yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ śraddhayārcitumicchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ tāmēva vidadhāmyaham
स तया श्रद्धया युक्तः तस्याराधनमीहते ।
लभते च ततः कामान् मयैव विहितान् हि तान् ॥ ७-२२
sa tayā śraddhayā yuktaḥ tasyā rādhanamīhatē
labhatē ca tataḥ kāmān mayaiva vihitānhi tān
अन्तवत्तु फलं तेषां तद्भवत्यल्पमेधसाम् ।
देवान्देवयजो यान्ति मद्भक्ता यान्ति मामपि ॥ ७-२३
antavattu phalaṁ tēṣāṁ tadbhavatyalpamēdhasām
dēvāndēvayajō yānti madbhaktā yānti māmapi
अव्यक्तं व्यक्तिमापन्नं मन्यन्ते मामबुद्धयः ।
परं भावमजानन्तः ममाव्ययमनुत्तमम् ॥ ७-२४
avyaktaṁ vyaktimāpannaṁ manyantē māmabuddhayaḥ
paraṁ bhāvamajānantaḥ mamāvyayamanuttamam
नाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः ।
मूढोऽयं नाभिजानाति लोको मामजमव्ययम् ॥ ७-२५
nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya yōgamāyāsamāvr̥taḥ
mūḍhō'yaṁ nābhijānāti lōkō māmajamavyayam
वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन ।
भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चन ॥ ७-२६
vēdāhaṁ samatītāni vartamānāni cārjuna
bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṁ tu vēda na kaścana
इच्छाद्वेषसमुत्थेन द्वन्द्वमोहेन भारत ।
सर्वभूतानि संमोहं सर्गे यान्ति परन्तप ॥ ७-२७
icchādvēṣasamutthēna dvandvamōhēna bhārata
sarvabhūtāni saṁmōhaṁ sargē yānti parantapa
येषां त्वन्तगतं पापं जनानां पुण्यकर्मणाम् ।
ते द्वन्द्वमोहनिर्मुक्ताः भजन्ते मां दृढव्रताः ॥ ७-२ ८
tē dvandvamōhanirmuktāḥ bhajantē māṁ dr̥ḍhavratāḥ
जरामरणमोक्षाय मामाश्रित्य यतन्ति ये ।
ते ब्रह्म तद्विदुः कृत्स्नम् अध्यात्मं कर्म चाखिलम् ॥ ७-२ ९
tē brahma tadviduḥ kr̥tsnam adhyātmaṁ karma cākhilam
साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः ।
प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः ॥ ७-३०
sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ sādhiyajñaṁ ca yē viduḥ
prayāṇakālē'pi ca māṁ tē viduryuktacētasaḥ
श्रीकृष्णार्जुनसंवादे ज्ञानविज्ञानयोगो नाम सप्तमोऽध्यायः ॥ १ ॥
ōṁ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṁ yōgaśāstrē
śrīkṛṣṇārjunasaṁvādē jnānavijnānayōgō nāma saptamōdhyāyaḥ
the Upanishads, the science of the Eternal,
the scripture of Yoga, the dialogue between Shri Krshna and Arjuna,
the seventh chapter entitled ‘The yoga of Wisdom’ ends here.
No comments:
Post a Comment